Borievka inline team. Názov, nad ktorým sa môže niekto pozastaviť a spýtať sa: „Prečo práve borievka?“ Ale pekne poporiadku.

Na súbežnej ceste, vedúcej popri R1 za mestom Žarnovica v smere na Bratislavu, sa jedného dňa stretli traja bývalí športovci. Dušan Majsniar a Ing. Vladimír Štáner – obaja bývalí československí reprezentanti v biatlone a ja, Mgr. Július Remenár, bývalý československý reprezentant v chôdzi na 50 km.

Začínali sme úplne rekreačne. Spomenutá cesta je ideálna pre vyznávačov kolieskových korčúľ a popri nej sme objavili ešte trasu Žarnovica – Lukavica – Voznica – Brehy. Výborný asfalt, málo áut a rôznorodý profil trate. Takto sme sa po víkendoch zabávali. No predsa len zvíťazil športový duch, ktorý v nás je a začali sme premýšľať, ako si zmerať sily s ostatnými korčuliarmi. Na internete sme objavili vtedy najbližší pretek Rajecký maratón. Keďže je to pomerne blízko Žarnovice, slovo dalo slovo a my sme sa ocitli snáď na najťažšom preteku, ktorý sa u nás jazdí – cca 22 km takmer stále do kopca. Premiéra dopadlo celkom dobre. Neboli sme poslední, čo nás výrazne povzbudilo. A tak sme ešte v tom roku absolvovali Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, kde Dušan „vystrelil“ a obsadil prekvapivé 43. miesto. 

A tak sme založili klub „Borievka Inline team“. Vraciam sa k pôvodnej otázke: „Prečo práve borievka?“ Avšak odpoveď vám hneď neprezradím, myslím si, že tí skôr narodení by to mali zvládnuť na prvý šup. A dúfam, že na prvý šup to zvládnu aj tí mladší. Ako indíciu môžem prezradiť, že názov nášho teamu sme akosi jednoducho odvodili od povzbudzujúceho rituálu pred pretekmi.